Slovensky
English
Perunstaff

ŠTANDARD SBT – OSOBNÁ INTERPRETÁCIA

Autor: Mick Smith (Willowstaff)

Štandard sa môže zdať jasný a plán ideálneho typu, avšak je otvorený interpretácii a následne vzniká rôznorodosť typov podľa preferencií ľudí. Variáciám sa vyhnúť nedá, ale preháňaniu na úkor rasy sa musí zabrániť, obzvlášť s ohľadom na zdravie a funkčnosť.

Skôr než by som prechádzal štandard detailne odstavec po odstavci – pretože tieto sú vo svojej podstate jasné – opíšem črty, ktoré hľadám v stafordovi podľa mojej interpretácie štandardu. Zlá interpretácia štandardu a dôraz na niekoľko čŕt časom vytvorili karikatúru originálneho zvieraťa, na ktorom štandard staval (teda Jim the Dandy).

„Významná sila vo veľkosti” bola prijatá príliš doslovne a hoci staford by mal byť robustný, nemal by byť ťažký/ťarbavý’. V podstate, staford by mal byť vyvážený s atletickým rámcom. Verím, že tým naši predchodcovia mysleli fyzickú schopnosť skôr než fyzickú veľkosť. To by spoločne s pomerom výšky a váhy malo poukazovať na menej zavalité zviera než ako zvykneme vidieť v predvádzacích kruhoch.

Temperament a vlastnosti sú zreteľne opísané a my hľadáme sebavedomého psa s priateľským postojom, ktorý sa ľahko prispôsobí rôznym situáciám a neprejavuje nervóznu agresiu. Stafordi, ktorí sú dobre socializovaní sa môžu stretávať s inými psami, ale je potrebná neustála ostražitosť.

Hlava a lebka by mali na prehmatanie byť viac oválne tvarovo než okrúhle s čistými líniami a bez nadbytočného mäsa a previsnutých pyskov (teda s čistými pyskami). Lebka by mala byť pomerovo hlboká a papuľa by mala byť široká bez známok ‘slabej spodnej čeluste’ so silnou spodnou čelusťou. „Čelový sklon’ by mal byť výrazný, ale nie vertikálny a oči, prednostne tmavé, okrúhle, nie príliš veľké a posadené ďaleko od seba, tak sa vyhnú atypickému výrazu. Hoci tmavé oči sa uprednostňujú pre čisto estetické dôvody, farba nemá vplyv na funkčnosť a mala by sa tak preto aj posudzovať. Príliš hlboký čelový sklon spôsobuje dojem príliš veľkých a výrazných očí náchylných k poraneniu, zatiaľčo príliš plytký čelový sklon spôsobuje dojem mandľovo tvarovaného oka a divný výraz. Príliš okrúhlym hlavám by sa malo vyhýbať a mal by sa dodržiavať žiadúci pomer 2:1 dĺžky lebky (temeno po čelový sklon) k dĺžke papule (od čelového sklonu po špičku nosa), papuľa musí byť nevyhnutne príliš krátka. Príliš okrúhlym očiam, ktoré dávajú psovi tak bežný „prekvapený” výraz, by sa malo predchádzať, keďže nie sú určené pre účel boja, na ktorý boli vyšľachtení.

Je nanajvýš dôležité, aby hlava bola v rovnováhe s telom, pretože príliš veľká hlava narúša kinematickú rovnováhu a má poškodzujúci vplyv na pohyblivosť a agilitu. Treba si pripomenúť, že prvá časť tela, ktorou pes pohne, aby zmenil smer, je hlava a taká nerovnováha by sa dala prirovnať ku boxerovi, ktorý nesie ťažkú váhu okolo krku a znižuje svoju rýchlosť a agilitu.

Uši – s primeranou šírkou medzi nimi – môžu byť ružičkové alebo polovztýčené, pokiaľ nie sú príliš veľké alebo ťažké. Príliš veľké uši sa ľahko zachytia a poškodia a vždy veľmi krvácajú, pretože sa v nich nachádza veľké množstvo malých krvných vlásočníc.

Zuby by mali byť veľké a zhryz by mal byť správny, nielen u hryzákov (nožnicový zhryz), ale aj črenových zubov a stoličiek, ktoré by mali správne stáť proti sebe. Príliš krátka papuľa často spôsobuje nesprávne uloženie stoličiek a črenové zuby často chýbajú. Očné zuby by mali byť veľké a špičky spodných očných zubov by mal byť viditeľné a nemali by brániť vrchnému ďasnu alebo podnebiu. Chyby ústnej dutiny by mali byť hodnotené podľa ich vážnosti a pes by nemal byť odmietnutý, ak má menšiu vadu chrupu.

Krk a predná štvrť tela proti sebe stojace sú v podstate spojené ako svaly, ktoré pohybujú predné končatiny a lopatka sa opiera o krk ako podporu a ukotvenie.

Dĺžka a šírka krku by mali sa mali dopĺňať a príliš dlhý a chudý krk je často slabý a je vždy spojený s nadmerným uložením lopatky. Naopak, príliš krátky a chudý krk postráda pružnosť a všeobecne signalizuje vertikálnu lopatku. Krk by mal byť silný a svalnatý a mal by mať takú dĺžku, ktorá umožňuje adekvátny dosah a pružnosť.

Predná štvrť tela je veľmi dôležitá lebo drží 60% váhy psa a musí byť anatomicky pevná, aby umožnila psovi pohybovať sa rýchlosťou a agilitou, a historicky vydržať náročný zápas. Keď si prezeráme psa spredu, hľadáme štíhlu líniu pliec a adekvátne široký hrudník. Predok by nemal byť ani úzky ani príliš široký, keďže takýto by narušoval statickú a kinematickú rovnováhu, agilitu a stabilitu. Hladká kontúra okolo pleca poukazuje na správne uloženie lopatky. Natočenie lopatky je veľmi dôležité, keďže slúži ako absorber šokov. Napríklad: príliš strmý uhol znižuje schopnosť absorbovať vertikálne sily a voľný zvyšuje výsledné sily v kohútiku a v bode v pleci. Preťažené plece naznačuje vertikálnu lopatku, často spojenú s krátkou smiešnou (vrchnou časťou končatiny). Pravidlom je, že pes má obmedzený pohyb v prednej časti a preukazuje klasické „veslovanie”. Lokeť by mal byť v tej istej úrovni ako spodná časť hrudníka, aby nebránil aktivite prednej časti, nezabúdajme, že správna dĺžka končatiny nesmie byť sprevádzaná voľnosťou v lokti. Značná šírka alebo vsadený (teda hlboký hrudník) poskytuje dostatočný priestor na srdce. Nakoniec je potrebné posudzovať päty a labky, ktoré sú tiež integrálne a dôležité črty prednej štvrtiny tela. Päty by mali byť silné a v správnom uhle (15°-20° od vertikály), aby sa zabezpečilo sústredenie váhy na päte, skôr než prstoch labky. Labky by mali mať dobré vankúšiky a mali by byť silné, nie slabé a ploché s dlhými prstami (ako zajac), keďže tieto sú náchylné na zranenia.

Celková rovnováha bude vždy subjektívna, ale vo všeobecnosti výška (v kohútiku) by mala byť približne rovnaká s dĺžkou psa (od hrudníka po zadok). Predné a zadné našikmenie sú dobre zdokumentované a mali by sa rovnať, aby umožnili správny pohyb. Všeobecne platí, že vzpriamené plecia spojené s príliš našikmenou zadnou časťou, alebo nedostatkom v kolene spolu s dobre uloženou lopatkou pleca môžu spôsobiť nesprávny pohyb a základným pravidlom je porovnateľné predné i zadné našikmenie. Dobre položená lopatka a dobrá dĺžka prednej končatiny vedú k správnemu pohybu dopredu. Všeobecne platí, že krátka predná končatina a príliš široký hrudník poukazujú na nízky bod gravitácie, ktorý hoci je stabilný, spôsobuje nedostatok pružnosti a agility. Primerané zadné našikmenie a dobré ohnutie kolena sú potrebné pre dobrý pohyb zadnej časti. Keď sú zadné končatiny v pozícii približne súbežne s kostrčou, horná línia by mala byť v jednej úrovni. Ak labky musia byť umiestnené príliš vzadu, potom našikmenie zadnej časti/ohnutie kolena sú prehnané a bedrový kľb a kolenná jamka sú predmetom nepriaznivého napätia. Pamätajte si, že ohnutie kolena je na mieste ohnutia „skutočného kolena“, teda uhol medzi femurom a píšťalou (holennou kosťou).

Horná línia by mala byť v úrovni s miernym navýšením ponad kríže a jemným sklonom smerom ku koreňu chvosta, aby umožnila väčšiu silu zo zadu. Predné končatiny by mali byť mierne za nadprsím a pes by nemal pôsobiť dojmom “holubieho hrudníka”.

Hĺbka spodného hrudníka a dĺžka hrudnej kosti by mali poskytovať dostatočný priestor pre srdce a pľúca a napomáhať vdychovaniu a vydychovaniu. Avšak interpretácia, že sa vyžaduje hrudník „barelového” typu je nesprávna. „Barelový” hrudník je podobný už roztiahnutému páru mechov, zatiaľčo požiadavka je na dobrú „pružnosť’ hrudného koša, aby sa zabezpečilo efektívne dýchanie. Pozorovateľné založenie sa vyžaduje, avšak „rybie brucho” je vysoko nežiadúce, keďže toto obmedzuje diafragmu a zmenšuje priestor pre pľúca.

Staford by mal vyzerať vyrovnane, dokonca aj pri pohľade zvrchu by krk nemal byť príliš krátky alebo široký a ramená by nemali byť oveľa širšie ako hrudný kôš. Hrudný kôš by nemal byť ‘pretiahnutý’, ale dobre pružný. “Zasunutie” alebo jasný pás by mali byť zjavné a pes by mal byť ‘ľahký v brušnej časti“ a nie veľmi preukazovať efekt “žubrienky”. Stehná by mali byť svalnaté a prvé a druhé stehenné svaly by mali byť dobre vyvinuté.

Staford by sa mal pohybovať plynule s malým úsilím a s viditeľnou silou zo zadnej časti tela. Pohyb by mal byť rovný, paralelný vychádzajúci z aktivity a úroveň hornej línie by sa mala udržať. Jednoduchá stopa by sa nemala zamieňať za uzavretý pohyb (teda výsledok nesprávne uložených končatín – napríklad: „vytočené” alebo „vtočené” nadprstie) je prijateľné, ale hoci prekladanie/prekríženie končatín predných a/alebo zadných alebo známy „veslovací” pohyb by mali byť penalizované. Plachý, divný pohyb naznačuje štrukturálnu chybu. Napríklad: príliš našikmené alebo okrúhle nadprstie u zvierat preukazuje „náhle znižovanie a zvyšovanie” zadnej časti tela pri pohybe, a psy s rovnými kolenami sa pohupujú okolo bedra a preukazujú umelo formálny pohyb. Nedostatok dosahu pohybu dopredu a dozadu je výsledkom slabého našikmenia, a predovšetkým nedostatku hornej končatiny, keď sa uvažuje o predlaktí. Obmedzený pohyb vzadu je znovu kvôli zlému našikmeniu a u prehnaného našikmenia, častejšieho ako nie, je pes príliš krátky v chrbáte, čo spôsobuje krátke kroky, aby sa nedotýkal svojich predných labiek. Neexistuje žiaden dôvod prečo by sa staford nemal pohybovať správne; všetko čo sa vyžaduje je vyhnúť sa preháňaniu a dodržiavať štandard. Dobre vyvážený staford stavaný v súlade s atletickými líniami splní požiadavky na aktivitu a agilitu.

Kozmetický vzhľad staforda, teda srsť, farba, atď., je zrejmý. Hlavnými zložkami sú harmónia a absencia zvýrazňovania čŕt.

Mick Smith (Willowstaff Kennels, V. Británia) ©
Máj 2011

Copyright © 2017 Perunstaff